Závery VIII. vedeckej konferencie Bezpečnosť a kontrola potravín konanej v Nitre v dňoch 30.-31.3.2011

 Katedra hygieny a bezpečnosti potravín usporiadala v dňoch 30.-31.3. 2011 VIII. vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou Bezpečnosť a kontrola potravín. Konferencie sa zúčastnilo 120 účastníkov, z toho zo zahraničia 18, najmä z Česka, Poľska a Rakúska. Na konferencii odznelo 32 referátov a formou posterov bolo prezentovaných 52 prác. Hlavnými témami konferencie boli otázky aktivít SR v rámci spolupráce s Európskym úradom pre Bezpečnosť potravín (EFSA), systém kontroly hydinového mäsa, antimikrobiálna rezistencia a bezpečnosť potravín, nutrigenomika a jej vplyv na zdravie, kvalita vzdelávania v kontexte požiadaviek trhu práce. Pozitívom konferencie bola účasť takmer 50-tich zástupcov potravinárskych firiem, pre ktorých boli určené predovšetkým témy zamerané na certifikáciu nového systému bezpečnosti potravín, kontrolu prenosných ochorení, krízový manažment počas záplav, rýchlu detekciu patogénnych baktérii a alergénov. Druhým pozitívom konferencie je pravidelná účasť firiem s laboratórnou technikou, tento krát ich bolo osem, z ktorých 7-mi mali aj prezentácie a prednášky. Prístrojová technika ako textúrometer, zariadenie pre testovanie obalov, analyzátor obsahových zložiek v mlieku, univerzálny viacúčelový analyzátor potravín a ďalšie prístroje boli umiestnené v samostatnej miestnosti, kde si záujemcovia mohli zmerať vlastné vzorky a bližšie sa s nimi oboznámiť.
Konferencie sa každoročne zúčastňujú aj študenti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, a stredných škôl z Nitry a Nového Mesta nad Váhom.
Na konferencii k odprednášaným referátom odznela diskusia, v ktorej diskutujúci poukazovali aj na problémy, ktoré sprevádzajú slovenské potravinárske školstvo a slovenský potravinársky priemysel v súčasnom období. Na základe vzniknutej diskusie boli sformulované nasledovné závery:
- bez zodpovedajúceho financovania školstva a výskumu nebudeme mať ani kvalitné a bezpečné potraviny. Kvalita stredných škôl sa výrazne zhoršila, o potravinárske štúdium je malý záujem aj napriek tomu, že výroba potravín je každodenná činnosť a vyžaduje si vzdelaných a skúsených ľudí. Je preto nevyhnutné prehodnotiť a zmeniť systém stredných škôl, pretože na trhu práce nebude dostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre potravinársky priemysel.
- povinnosťou univerzity je zabezpečiť:
1. Výchovu odborníkov a pripraviť novú generáciu,
2. Zabezpečiť kontrolu potravín na všetkých stupňoch potravinového reťazca
3. Zabezpečiť osvetu pre spotrebiteľov ich výchovu
Výchove odborníkov na vysokých školách je potrebné venovať väčšiu pozornosť predovšetkým z hľadiska kvality prípravy a praktických zručností.

Z prednášok aj z diskusie vyplynuli prioritné témy, ktoré je potrebné riešiť do budúcnosti:
1. Falšovanie a autentifikácia potravín vo vzťahu ku kvalite a bezpečnosti potravín,
2. Nutričná hodnota potravín a nutričné zloženie potravín
3. Zdravotná bezpečnosť potravín
4. Výživová a potravinová politika štátu
5. Výroba tradičných a regionálnych špecialít
Ad) 1 Falšovanie potravín nadobudlo nekontrolovateľné rozmery a našom trhu máme potraviny, ktoré nezodpovedajú požadovanému zloženiu. V tejto súvislosti je potrebné urýchlene rozvíjať metódy pre kontrolu autentifikácie potravín, vytvoriť nové laboratórne kapacity a vyškoliť personál pre analýzy potravín.
Ad) 2 Sledovaniu nutričnej hodnoty potravín sa venuje malá pozornosť. Spotrebiteľ nemá veľa možností ako si overiť nutričnú hodnotu potraviny. Biologická hodnota potravín je dôležitá pre plnenie funkcií v organizme človeka. Plnohodnotné potraviny majú prispievať ku zdraviu človeka a k prevencii chorôb. Situácia s civilizačnými ochoreniami v Slovenskej republike je však alarmujúca čo je predovšetkým dôsledok konzumácie nutrične neplnohodnotných potravín.
Ad)3 Potraviny predstavujú riziko predovšetkým pre jednotlivca, preto je potrebné zmeniť systém výživy a robiť ho na konkrétny genóm jedinca a nie globálne pre celú populáciu, Vo svete sa už táto problematika rozpracovala v rámci nutrigenomiky a je potrebné ju rozpracovávať aj v podmienkch Slovenskej republiky.
Ad)4 Viacerí účastníci konferencie poukázali na absentujúcu výživovú a potravinovú politiku štátu, ktorej dôsledkom je nárast dovozu potravín zo zahraničia až cca 60%. Z toho je zrejmé, že z domácej produkcie je len 40% potravín. Účastníci konferencie apelujú na rozvoj produkcie domácich potravín, výrobu tradičných a regionálnych výrobkov a špecialít. Bez takejto výroby nie je možné rozvíjať vidiek, ekonomicky stabilizovať vidiek a znížiť nezamestnanosť na Slovensku. Takáto výživová a potravinová politika vedie k potravinovej kríze v štáte, ktorá sa naplno prejaví v prípade inej globálnej krízy resp. prírodnej katastrofy.
Ad)5 V rámci konferencie sa prezentovali viacerí regionálni výrobcovia predovšetkým z oblasti výroby syrov. Bolo konštatované, že podmienky pre výrobu tradičných výrobkov sú veľmi zložité a neprajú výrobcom, rozvoju ekonomiky podpore zamestnanosti. Je potrebné po vzore Českej republiky obnoviť výrobu regionálnych špecialít a výrobkov a zabezpečiť ich adekvátnu podporu.
Účastníci konferencie ostro odcudzujú pojem „umelé mäso“, ktoré bolo spomenuté ako možná náhrada mäsa zvierat. Takýto pojem nemá miesto v našej legislatíve a nie je možné ho považovať za biologicky plnohodnotnú potravinu. Vyzývame preto všetkých zainteresovaných aby učinili adekvátne kroky na zabránenie umiestnenia umelého mäsa na trh ku spotrebiteľom.
Účastníci konferencie apelujú na zodpovednosť všetkých zainteresovaných v oblasti výživovej a potravinovej politiky štátu, tvorby potravinárskej legislatívy ako aj inej ekonomickej legislatívy, pretože neodborný a benevolentný prístup je obrovským hazardom so zdrvím slovenskej populácie s jeho vzdelanostnou úrovňou. Ekonomické problémy nie je možné riešiť ani na úkor zdravia ani vzdelania, pretože ich dôsledky postihnú niekoľko generácií vrátia nás o niekoľko desiatok rokov späť.
doc. Ing. Jozef Golian, Dr.
Katedra hygieny a bezpečnosti potravín, Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU Nitra,